dudeV dnešnom článku vám predstavím štyri spôsoby, ako cvičiť na gitaru efektívnejšie. Nie sú to žiadne prevratné a nové myšlienky, ide skôr o opakovanie starých a známych právd.
Množstvo ľudí bude tvrdiť, že ich už pozná, problém však je v tom, že ich nikdy neuplatňujú v praxi. Nejde mi teda o to, aby som vám zopakoval to, čo už viete. Skôr vás chcem presvedčiť o tom, že uplatňovaním týchto zásad môžete výrazne zlepšiť svoju hru na gitare.
Nie je dôležité, čo viete, ale to, čo robíte.

Spomaľ

Viem, že toto je asi najviac opakovaný tip na hodinách hudobných nástrojov vôbec, ale nedá mi, aby som ho neuviedol. Z nejakého dôvodu väčšina ľudí ide presne opačným smerom. Každé opakovanie je zvyčajne rýchlejšie ako to predchádzajúce. Podvedome si  pravdepodobne myslia, že keď budú cvičiť rýchlejšie, tak sa im skôr podarí nacvičiť, čo potrebujú. Opak je však pravdou.

Pomalé cvičenie je kľúčom k nacvičeniu aj tých najobtiažnejších pasáži. Naším prvým cieľom by malo byť zahrať skladbu plynule a nie rýchlo. Spomalenie nám umožňuje získať oveľa lepšiu kontrolu nad tým, čo robíme.

Tip: Vyskúšajte pri dnešnom cvičení hrať extrémne pomaly. Tak pomaly, ako ste ešte nikdy necvičili. Sústreďte sa na presnosť a kontrolu. Dajte vedieť, ako sa vám darilo.

Začni na konci

Opakovanie je matkou múdrosti a tak ste určite aj tento tip už odo mňa počuli. Predtým, ako začnete cvičiť, zamyslite sa nad tým, čo chcete cvičením dosiahnuť. Skúste si položiť nasledovné otázky:

Ako viem, že som danú pasáž nacvičil?
Ako to bude vyzerať?
V akom tempe ju budem schopný zahrať?
Koľko opakovaní za sebou musím urobiť bez chyby?
Prečo to chcem cvičiť – ako to zapadá do mojich veľkých hudobných cieľov?

Myslím si, že človek, ktorý strávi pár minút premýšľaním nad týmito otázkami, má oveľa väčšiu šancu, že sa mu podarí dostať tam, kam chcel. Žiaľ väčšina ľudí cvičí veľmi bezmyšlienkovite a náhodne, a preto aj výsledky, ktoré dosahujú, nie sú vo väčšine prípadov také, aké by si predstavovali.

Rozdeľuj a panuj

Tento slávny latinský citát sa väčšinou spomína s Caesarovou politickou stratégiou, ale takisto ho môžeme uplatniť pri cvičení na gitaru. Nech už cvičíte čokoľvek, vždy si to rozdeľte na menšie kúsky. Nesnažte sa naučiť 10 taktov naraz, berte ich pekne jeden po druhom.

Cvičenie je ako lego. Z malých kociek staviame väčšie objekty, a keď sa nám nepozdávajú, tak ich znovu rozložíme. Podobne postupujeme aj pri cvičení. Zoberieme jeden akord, k nemu prilepíme druhý a pokúsime sa ich zahrať spolu. Ak sme úspešní, tak pokračujeme ďalej. Keď nám niekde niečo nepasuje dokopy, rozložíme to a pokúsime sa to zložiť znovu.

Ak sa snažíme cvičiť naozaj efektívne, je pre nás lepšie ak za 30 minút poriadne vycvičíme jeden takt, ako by sme mali 10 taktov rozrobených. Prvoradá je kvalita, kvantita nasleduje vždy až za ňou. Nemali by sme podceňovať hodnotu malých krokov, ktoré nás vedú k nášmu cieľu. Síce nás v súčasnosti zo všetkých strán programujú k tomu, aby sme si mysleli, že na všetko existuje okamžité riešenie, nie je to pravda.

Ozajstné majstrovstvo si vyžaduje svoj čas.

Pracuj na svojich slabých stránkach

Tento posledný tip pravdepodobne nebude patriť k tým najobľúbenejším, ale ak ho použijete, tak pocítite na vlastnej koži, akú má veľkú silu. Asi nikto nemá rád odhaľovanie svojich slabých stránok, ale myslím si, že byť sám k sebe úprimný je nevyhnutné, ak sa chceme neustále zlepšovať.

Väčšina ľudí sa po dosiahnutí určitého levelu uspokojí s tým, čo dosiahli a ďalej už prestanú napredovať. Nie je to však v tom, že by už vyčerpali svoje možnosti, ale v tom, že už hrajú iba to, čo poznajú úplne naspamäť odpredu aj odzadu. Prestali napredovať, pretože už nepracujú na svojich slabých stránkach. Je veľmi príjemné hrať len to, čo naozaj vieme, oveľa ťažšie je neustále sa učiť nové veci a pracovať na tom, v čom nie sme dobrí.

Na to, ako vyriešiť tento problém, dokáže prísť asi každý. Nahráme svoju hru a objektívne zhodnotíme, kde máme slabiny. Spíšeme si ich jednu za druhou na papier a pustíme sa do práce. Jednoduché, nie? Áno, riešenie je jednoduché, ale na to, aby sa človek aj naozaj pustil do práce, musí mať na to aj dôvod. A ten musí byť veľmi silný, aby ho vytrhol z jeho pohodlia.

Riešenie teda skôr spočíva v tom, že si uvedomíme prečo vlastne hráme na gitare. Čo od toho očakávame? Ak máme dostatočne silné dôvody, tak nacvičíme naozaj čokoľvek. Ak by na tom závisel náš život, tak by sme cvičili od rána do večera. Tomu sa hovorí silný dôvod. Rovnako silný dôvod asi len ťažko nájdeme, ale ak sa dobre zamyslíme, určite sa niekde nájde dostatočne silný dôvod na to, aby sme pracovali na tom, v čom nie sme dobrí. A možno sa takí dôvod nenájde. V tom prípade aspoň môžeme kľudne spávať a nevyčítať si, že sme to s tou gitarou vzdali. V obidvoch prípadoch budeme na konci šťastnejší.

Prajem príjemné a ničím nerušené cvičenie

Photo by: ingridtaylar