V tomto seriály by som vám chcel predstaviť päť albumov, ktoré zaujímajú výsadné postavenie v mojom živote. Každý jeden z nich som počul najmenej tisíckrát a každý ma očaril a ovplyvnil iným spôsobom. Verím, že aj vy pri ich počúvaní prežijete také nádherné pocity ako ja.
Hneď na začiatok sa musím priznať, že vybrať jeden album od kapely Radiohead, bol pre mňa naozaj tvrdý oriešok. Myslím, že ich bolo viacero, ktoré ma výrazne ovplyvnili, ale nakoniec som vybral Ok Computer, pretože to je album, ktorý to všetko pre mňa začal.
Ok Computer je podľa mňa absolútne majstrovské dielo, či už ide o hudbu alebo texty. Keď som som ho prvýkrát počul, bol som úplne unesený jeho zvláštnou atmosférou. Radiohead som poznal ako brit-popovú kapelu s priamočiarymi pesničkami z albumu Pablo Honey a to, čo sa na mňa teraz hrnulo z reproduktorov, nemalo s týmto albumom moc spoločného. Tá mrazivá nálada podporená nezvyčajnými zvukmi ma jednoducho dostala. Dodnes obdivujem ako sa táto kapela dokáže na každom albume vyvíjať a meniť úplne nepredvídateľným smerom.
Album otvára skladba Airbag, ktorá je postavená na neustále sa opakujúcej krátkej slučke bicích. Zaujímavosťou tejto skladby je určite basová linka. Skúste si ju vypočuť a zistíte, že vlastne ani nejde o basovú linku, pretože neustále zastavuje a začína. Fascinujúce je, že to v tej skladbe vôbec nevadí a príjemne ju to dopĺňa.
Nasleduje fantastická skladba Paranoid Android, ktorá sa svojou formou podobá napríklad skladbám ako je Happiness is a warm gun od The Beatles či Bohemian Rhapsody od Queen. Ide v podstate o spojenie rôznych hudobných častí do jedného celku. Hoci má skladba viac ako šesť minút, ani na chvíľku sa nebudete nudiť. Koncertné prevedenie tejto skladby býva doprevádzané zaujímavými svetelnými efektami. Pozrite si toto strhujúce vystúpenie z festivalu Glastonbury:
httpv://www.youtube.com/watch?v=zIklhgI-m2s
Po pinkfloydovskej Subterranean homesick alien nasleduje nádherná tragická balada Exit music (For a film), napísaná pôvodne k záverečným titulkom filmu Rómeo a Júlia. Táto skladba má neuveriteľnú atmosféru, pri záverečných veršoch som mal vždy pocit, akoby mi ich Thom Yorke spieval priamo do ucha.
Skladba Let down na mňa vždy pôsobila veľmi optimisticky. Bola akýmsi vydýchnutím po temnej Exit music, napriek tomu, že v texte moc optimizmu nenájdete.
Prvú polovicu albumu uzatvára asi najväčší hit, aký kedy Radiohead napísali – Karma police. Akordová postupnosť pripomína skladbu od The Beatles Sexy Sadie. Či ide o zámer alebo náhodu sa mi nikdy nepodarilo zistiť. Takisto sa mi nikdy nepodarilo zistiť, prečo sa práve táto pesnička stala takým veľkým hitom. Nič to však nemení na fakte, že je skvelá.
Po skladbe Fitter Happier, ktorá je podľa Thoma Yorka “zbierkou sloganov deväťdesiatych rokov” nasleduje rockenrollová Electioneering, ktorá pripomína tvorbu kapely na albumoch Pablo Honey a The Bends. Po nej prichádza moja obľúbená, strašidelná Climbing up the walls s bizardným textom a ďalšia krásna balada No Surprises. Skladba Lucky vznikla ako úplne prvá z tohto albumu. Pôvodne bola súčasťou charitatívneho albumu na pomoc deťom v Bosne.
Album uzatvára skladba The Tourist, ktorá sa od ostatných pesničiek odlišuje svojou zvukovou jednoduchosťou a priamočiarosťou. Sám gitarista kapely Jonny Greenwood o nej povedal, že to je skladba, ktorá vôbec neznie ako Radiohead.