Koncert Joe Bonamassu bol pre mňa výnimočná záležitosť. Konečne som mal možnosť počuť naozaj naživo to, čo som už pár rokov obdivoval na youtube. A musím hneď na začiatok povedať, že som nebol ani na chvíľu sklamaný. Naozajstná technická virtuozita, nádherný tón, cit pre melódiu a výnimočné skladby vo mne zanechali hlboký dojem.
Koncert začal presne o ôsmej hodine, keď sa väčšina ľudí ešte stále len usádzala. Podľa organizátorov bolo v hale okolo 2000 divákov a atmosféra bola výborná. Kapela v zložení Tal Bergman bicie, Rick Melick klávesy, Carmine Rojas basa a samozrejme Joe Bonamassa na gitare začala pekne zostra skladbou Slow train z ostatného albumu Dust Bowl. Nasledovala osvedčená klasika Last kiss a za ňou coververzia skladby Garyho Moora Midnight blues. Po ďalších dvoch nových skladbách nasledovali opäť klasiky, tentokrát Sloe gin a Ballad of John Henry. Posledne menovanú skladbu uviedol Bonamassa slovami, že táto bola zatiaľ najbližšie k tomu, aby sa stala hitom.Oproti štúdijovej verzií bola vylepšená o nové sólo, ktoré bolo pre mňa vrcholom koncertu. Nádherné melodické sólo so slideom pripominajúce Davida Gilmoura ma priklincovalo do sedačky a na chvíľu som prestal úplne vnímať koncert. Kto by mal záujem môže si ho vychutnať aspoň takto:(začiatok okolo 5:00)
httpv://www.youtube.com/watch?v=NfVOJlc0WWw
Aj zvyšok koncertu sa opieral najmä o staršie osvedčené veci, čo nie úplne každému muselo vyhovovať. Predsalen ma Bonamassa vonku výborný album, na ktorom je množstvo skvelého materiálu, ktorý by si určite zaslúžil live prevedenie.
Najslabšou skladbou v playliste bola pre mňa coververzia skladby Leonarda Cohena Bird on the wire, ktorá vyšla pôvodne na albume Black rock. Takisto sa jej dostalo nového aranžmánu, ktorý ma však moc neoslovil. Paradoxné je, že mám rád originálnu nahrávku a aj Bonamassovu verziu z albumu, avšak tento nový, pomalý aranžmán ma vôbec nebavil. Záver koncertu už tradične patril skladbe Just got paid, na ktorú som sa obzvlášť tešil, keďže sa ju ešte stále snažím nacvičiť. Kapela ju odpálila s poriadným nasadením, no podľa mňa trochu zbytočne rýchlo a mal som miestami pocit, že majú čo robiť, aby ju dohrali dokonca. Inak to však bol výborný záver skvelého koncertu.
Zvuk bol veľmi dobrý a keďže sme sedeli neďaleko od pódia, bol aj poriadne nahlas, čo ešte umocnilo zážitok z koncertu. Kapela pôsobila veľmi uvoľnene a šlapala ako hodinky. Vystúpenie hudobníci prekladali rôznymi vtipnými scénkami akou bol napríklad súboj gitara vs. bicie.
Najväčším nedostatkom celého koncertu bola naozaj nepríjemná zima v aréne, na čo sa sťažoval aj samotný Bonamassa a pred poslednou pesničkou sa dokonca obliekol do zimnej bundy. Spočiatku sa to dalo vydržať, ale s pribudajúcimi minútami to bolo viac a viac nepríjemné, keďže koncert bol na sedenie a človek nemal možnosť sa zahriať.
Joe Bonamassa je známy tým, že na koncertoch používa množstvo gitár a nebolo tomu inak ani v Prahe. Vystriedalo sa niekoľko gitár typu Gibson Les Paul, prototyp Gibson Bona-Byrd, Firebird, Flying V, akustická gitara Yamaha a dostalo sa aj na Fender Telecaster. Všetky mali výborný zvuk a srdce nejedného gitaristu určite zaplesalo pri takých nádherných gitarách v správnych rukách.
Tento koncert bol pre mňa výnimočným zážitkom a som veľmi šťastný, že som sa ho mohol zúčastniť. Na záver prikladám ešte jednu výnimočnú fotku, za čo veľmi ďakujem svojej priateľke Barborke, ktorá to celé spískala:-)
Playlist:
Slow train
Last kiss
Midnight blues
Dust bowl
You better watch yourself
Sloe gin
Ballad of John Henry
Lonesome road blues
Happier times
Steal your heart away
Blues deluxe
Young man blues
Woke up dreaming
Mountain time
Bird on the wire
Just got paid
Foto: Barbora Drahovská