Trochu teórie nemôže nikdy uškodiť a preto som sa rozhodol, že pripravím sériu článkov, ktorá sa budú týkať základov hudobnej teórie. Mnoho ľudí má k hudobnej teórií odpor a zastáva názor, že hudobná teória ničí kreatvitu a slobodu v hudbe. Ja si myslím, že ovládať aspoň jej základy, je pre každého hudobníka dôležité, hoci nevylučujem, že niektorí jedinci sa bez nej dokážu zaobísť bez toho, aby tým nejako trpela ich hudobná kreativita. Ide však skôr o výnimky s veľmi dobrým sluchom.
Hudobná teória mne osobne ponúka iný pohľad na to, čo sa v hudbe reálne deje. Vysvetľuje napríklad ako vznikajú stupnice a akordy, ktoré akordy spolu ladia, ako možno prejsť z jednej tóniny do druhej tak, aby to neznelo násilne a mnoho iných zaujímavých vecí. Ak poznáme pravidlá hudby, máme na výber: môžme sa ich pridržiavať alebo ich môžeme porušovať. Ak pravidlá nepoznáme, tak túto možnosť nemáme. Jediný problém s teóriou nastáva vtedy, keď ju nepoužívame alebo nedokážeme použiť v praxi. Vtedy je hudobná teória naozaj bezvýznamná, ale za to naozaj nemôžeme vyniť samotnú teóriu, ale skôr spôsob, akým k nej pristupujeme.
Mojou snahou bude nielen vysvetliť základné pojmy z hudobnej teórie, ale takisto poukázať na to, ako nadobudnuté poznatky uplatniť v praktickej hre. Keďže hudobná teória vysvetľuje väčšinu vecí cez intervaly, je nevyhnutné, aby sme začali práve touto látkou. Ak sa vám budú zdať niektoré veci moc komplikované, skúste sa k ním častejšie vrátiť a prečítať si danú pasáž viackrát. Nemá zmysel, aby ste preskakovali ďalej, ak nerozumiete predchádzajúcemu. Doprajte si čas a pristupujte k tejto látke bez predsudkov a s otvorenou mysľou
Definícia
Pod intervalmi v hudbe rozumieme výškový rozdiel dvoch tónov. Inými slovami povedané ide o vzdialenosť, o ktorú sú tieto dva tóny od seba vzdialené. Tón, od ktorého meriame vzdialenosť, nazývame tónom základným, tón, ku ktorému sa chceme dostať, je tón intervalový.
Keď hovoríme o intervaloch, nejde len o to, aby sme ich dokázali pomenovať. Je takisto dôležité, aby sme ich počuli a vedeli, ako vyzerajú na hmatníku. Tieto tri aspekty musíme mať stále na pamäti – názov, hmat, zvuk. Ak nám niektorá časť chýba, naše porozumenie intervalom nie je úplné. Najprv sa budeme venovať tej pre väčšinu ľudí “najsuchšej” časti, čiže teoretickej. Budeme sa zaoberať tým, ako intervaly vznikajú a ako ich pomenovávame.
Rozdelenie
Ak dva tóny zaznejú naraz, hovoríme o intervale harmonickom, ak zaznejú po sebe ide o interval melodický. Ak je základný tón nižší ako intervalový, ide o interval vrchný(vzostupný), ak je to opačne je to interval spodný(zostupný).
Odvodzovanie a pomenovanie intervalov
Pri odvodzovaní a pomenovaní intervalov vychádzame zo stupnice C dur, ktorá vyzerá nasledovne:
C D E F G A H C
Názov intervalu sa vždy skladá z dvoch slov (napr. malá tercia:)
1. latinská číslovka – určuje interval približne
2. prídavné meno – presne určí, o ktorý interval ide
Názvy intervalov tvorené latinskými číslovkami sa zhodujú s rímskymi číslovkami, ktoré označujú jednotlivé stupne diatonickej stupnice:
Na to, aby sme boli schopní presne pomenovať interval, musíme sa pozrieť na to, ako sa intervaly odvodzujú. Opäť budeme vychádzať zo stupnice C dur, tentokrát však budeme skúmať, o koľko poltónov sú jednotlivé tóny stupnice vzdialené od tónu C. Všetky intervaly, ktoré takto odvodíme budeme nazývať pôvodné.
Ak budeme postupovať smerom nahor tak zistíme nasledovné rozostupy:
C – C – prima 0 poltónov
C – D – sekunda 2 poltóny
C – E – tercia 4 poltóny
C – F – kvarta 5 poltónov
C – G – kvinta 7 poltónov
C – A – sexta 9 poltónov
C – H – septima 11 poltónov
C – C – oktáva 12 poltónov
Ak budeme postupovať opačným smerom (nadol) tak rozostupy budú nasledovné:
C – C – prima 0 poltónov
C – H – sekunda 1 poltón
C – A – tercia 3 poltóny
C – G – kvarta 4 poltóny
C – F – kvinta 5 poltónov
C – E – sexta 8 poltónov
C – D – septima 10 poltónov
C – C – oktáva 12 poltónov
Môžeme si všimnúť, že niektoré intervaly majú obidvoma smermi rovnaký počet poltónov. Tieto budeme nazývať intervaly čisté. Ostatné intervaly môžu mať dve charakteristiky: môžu byť buď veľké alebo malé. Dostávame nasledovné rozdelenie.
Pôvodné intervaly:
A) čisté – 1, 4, 5, 8
B) veľké/malé – 2, 3, 6, 7
S intervalmi môźeme ďalej pracovať a jednotlivé tóny môžeme zvyšovať alebo znižovať. Napríklad interval C – F je čistá kvarta. Keď tón F zvýšime o pol tónu, dostaneme interval zväčšenej kvarty. Podobne, keby sme tón F znížili o poltón na tón Fb, tak dostaneme interval zmenšenej kvarty.
Trošku inak to je pri veľkých a malých intervaloch. Interval C – A je interval veľkej sexty. Keď tón A zvýšime na Ais, dostávame interval zväčšenej sexty. Keď ho však znížime na ton As, nedostávame interval zmenšenej sexty, ale malú sextu.
Dosť bolo teoretizovania, poďme sa pozrieť, ako to vyzerá priamo v akcii na gitare.
Rozmiestnenie intervalov na gitare
Ako som už vyššie spomínal, keď hovoríme o intervaloch, máme na mysli tri aspekty – názov, hmat a zvuk. V nasledujúcej tabuľke vidíme rozmiestnenie intervalov v rámci jednej oktávy, keď máme základný tón na strune E.
Veľkým písmenom R (z angl. root) máme označený základný tón, čiernou farbou sú vyznačené intervaly čisté a veľké, červenou farbou sú označené intervaly malé resp. zmenšené a zväčšené.Pre gitaristu je veľmi dôležité, aby tieto intervaly na hmatníku videl a vedel ako ich zahrať. V nasledujúcom článku sa budeme venovať tomu, ako sa naučiť rozoznávať intervaly sluchom a ako to môžeme využiť pri praktickej hre.
Záver
V tomto článku som sa pokúsil zhrnúť to najdôležitejšie z náuky o intervaloch. Doprajte si čas, aby ste do hĺbky pochopili, o čom intervaly naozaj sú. Nie je cieľom rýchlo cez túto látku prebehnúť a ísť na niečo “zaujímavejšie”. Ak chceme vedomosti použiť v praxi, musíme im najprv dobre rozumieť. Nabudúce budeme na týchto informáciach stavať a aplikovať ich, preto je dôležité, aby ste si ich dobre osvojili.
dakujem za kvalitné príspevky, ktoré významne pomáhajú zaćínajúcim gitaristom aby pochopili podstatu hudby
Som rád, že pomáhajú. A ďakujem za komentár.