large_3005297355„Nemal som čas“ je asi najčastejšia výhovorka, s ktorou sa ako učiteľ gitary stretávam. Mnoho žiakov zápasí s tým, aby si našli pravidelný čas na cvičenie a hranie.

V dnešnej dobe to naozaj môže byť problém, keďže z každej strany sa na nás valia lákavé možnosti čo robiť. Všetka hudba, všetky koncerty a všetky filmy sveta sú len pár klikov myšou vzdialené. A to už ani nehovorím o práci, rodinných povinnostiach, škole, kamarátoch …

Je toho jednoducho veľmi veľa, čo by sme za jeden deň chceli stihnúť. Ak sa človek nenaučí strážiť a plánovať si svoj čas, môže sa veľmi ľahko stať, že k tomu,  na čom mu naozaj záleží, sa ani nedostane.  Lákadiel je príliš veľa a nedá sa im odolávať donekonečna. Skôr či neskôr každý podľahne.

Spoliehať sa na silu svojej vôle by som v týchto prípadoch neodporúčal, lebo ako výskumy ukazujú, tej máme len obmedzené množstvo a keď sa minie, tak skončíme ležať pred telkou napriek tomu, že sme mali niečo úplne iné na pláne. Ak potrebujete príklad, spýtajte sa ľudí, ktorí sa rozhodli pre drastickú diétu, koľkokrát v noci už vyrabovali chladničku?

Keďže naša vôľa nám v našom úsilí hrať a cvičiť na gitaru z dlhodobého hľadiska len málo pomôže, musíme nájsť nejaké iné riešenie.

Ako už možno tušíte, tam kde vôľa zlyháva, nastupujú návyky. Každý návyk, či už je to hranie na gitare alebo pravidelná návšteva posilňovne, si vyžaduje na začiatku zvýšené úsilie, kým sa nové správanie zautomatizuje. Potom ho už vykonávame takmer bezmyšlienkovite (ako napríklad umývanie zubov).

Vedci, ktorí sa venujú skúmaniu budovania návykov preto odporúčajú, aby sme vždy začali s veľmi jednoduchou verziou návyku, ktorí sa snažíme si osvojiť. Hneď ako sa nám podarí „navyknúť si“ na túto jednoduchú verziu, môžeme začať postupne pridávať  záťaž. (Ak má niekto záujem podrobnejšie skúmať túto problematiku, odporúčam dať do googlu BJ Fogg Tiny Habits)

Teraz, keď sme sa trochu oboznámili s tým, ako budovanie návykov funguje, chcel by som vám predstaviť dve techniky, ktoré mne pomohli  vybudovať veľmi silný návyk (takmer závislosť :-)) na gitare a aj napriek množstvu iných povinností sa vždy k hraniu a cvičeniu dostanem.

Technika „ASAP“

Názov tejto techniky som vytvoril z anglického „as soon as possible“ , čo vo voľnom preklade znamená, že niečo treba vykonať hneď, ako to bude možné.

Ako môžeme túto techniku využiť  v praxi?

V podstate ide o to, aby sme zobrali gitaru do rúk hneď, ako to bude možné. V mojom prípade to znamená, že sa cvičeniu na gitare venujem hneď po raňajkách, keď mám najviac energie a som najpozornejší.

Nie každý si však môže dovoliť hrať na gitare ráno, keďže väčšina ľudí chodí do práce alebo školy. V ich prípade to znamená, že sa gitare budú venovať hneď, ako to bude po ich návrate domov možné. Čiže ešte predtým ako sa pustia do iných dôležitých aktivít, (napr. update statusu na Facebooku) odcvičia si na gitare svoje denné minimum. Týmto spôsobom sa takmer naisto dá zaručiť, že gitara neostane nepovšimnutá.

Táto technika má však aj svoju nevýhodu. Keď si spomeniem na svoje školské časy, vždy sa mi vybaví, že po návrate domov zo školy som bol tak unavený, že som nebol schopný urobiť absolútne nič (to bolo asi dôsledkom toho, že som dával v škole veľký pozor :-)) Pre tých, ktorí majú podobný problém, odporúčam druhú techniku.

Technika „kedy-kde“

Podľa vedeckých výskumov, ľudia, ktorí si presne určia kedy a kde budú vykonávať určitú činnosť, boli úspešní až v 91% prípadoch! Tento výsledok je ešte  pozoruhodnejší, keď uvážime, že ľudia, ktorí si takýto jednoduchý plán nestanovili, boli úspešní len v 38% prípadov.

Ak si chcete byť istí, že zajtra budete hrať na gitaru, stanovte si presne kde a kedy tak urobíte – napr. zajtra potom ako dokončím úlohu z matematiky budem cvičiť 15 minút na gitaru.

Obidve vyššie spomínané techniky sú veľmi účinné a preto ak máte problém s tým, aby ste si našli čas na gitaru, odporúčam ich vyskúšať. Dajte potom vedieť, ako sa vám darilo.

Máte nejakú osvedčenú  techniku, ktorú používate, keď si potrebujete osvojiť  nový návyk? Podeľte sa o ňu v komentároch.

photo credit: wenzday01 via photopin cc