Hudobná teória býva veľkým strašiakom pre začínajúcich, ale aj pokročilejších gitaristov.

Či už sú to noty, intervaly alebo stupnice, študenti zvyknú mať na jednej strane buď veľké obavy alebo na strane druhej, nezmyselný odpor. Myslím si však, že toto je celkom zbytočné.

Hudobná teória nie je jadrová fyzika a preto nepotrebujete mnoho rokov štúdia na to, aby ste ju pochopili. Hudobná teória by mala byť pre nás gitaristov pomôckou, nie prekážkou.

Aby som vám situáciu uľahčil, rozhodol som sa pre vás pripraviť tento seriál o hudobnej teórií pre gitaristov, kde si predstavíme základné pojmy hudobnej teórie a ukážeme si, ako ich využiť v praxi. Dôraz budem klásť práve na to, aby ste všetko, čo sa naučíte, vedeli použiť priamo na gitare. Tak máte najväčšiu šancu, že hudobnej teórií naozaj porozumiete.

V tejto sérií článkov a videí by som vám chcel odovzdať iba to nepodstatnejšie, čo podľa mňa nevyhnutne musíte vedieť, ak to s gitarou myslíte vážne.  V snahe predstaviť vám hudobnú teóriu v priateľskom svetle, nebudem zachádzať do zbytočných detailov. Venovať sa budem len tým veciam, ktoré viem, že budete potrebovať a využívať.  Komu nebude stačiť môj výklad, môže kľudne siahnuť po knižkách hudobnej teórie.

Poďme na to.

Dnes bude reč o intervaloch.

Celú lekciu si môžete pozrieť v nasledujúcom videu alebo môžete pokračovať v čítaní:

Aby som sa držal toho, čo som vyššie napísal, pokúsim sa najprv zodpovedať dve najdôležitejšie otázky, ktoré v súvislosti s intervalmi najčastejšie vyvstávajú.

1/ Čo sú to intervaly?

2/ Ako mi pochopenie intervalov pomôže stať sa lepším gitaristom?

Interval sa v hudobnej teórií definuje ako výšková vzdialenosť medzi dvoma tónmi. Zjednodušene povedané, medzi každými dvoma tónmi je istá vzdialenosť, ktorú môžeme zmerať počtom poltónov t.j. koľko pražcov je medzi nimi.

Každý interval má svoje pomenovanie a špecifický zvuk.

Pochopenie náuky o intervaloch je základom pre to, aby ste boli schopní:

1. Vytvoriť hocijaký akord, či už je to F#maj7 alebo A79b5+
2. Vytvárať zaujímavé a neopočúvané akordové postupnosti
3. Komponovať melodické gitarové sóla
4. Tvoriť stupnice bez toho, aby ste sa ich museli bifľovať

Presvedčili vás tieto dôvody, aby ste sa trošku povenovali intervalom? Dúfam, že áno.

Poďme sa pozrieť na to, čo je z náuky o intervaloch pre vás to najpodstatnejšie.

Intervaly – čo o nich treba vedieť

Už sme si povedali,  že intervaly sú vzdialenosti medzi tónmi a takisto, že každá takáto vzdialenosť má svoje pomenovanie a špecifický zvuk.

Pozrime sa teraz na to, ako vznikajú názvy intervalov.

Každý interval má svoje meno a priezvisko – jeden sa volá “veľká septima”, iný zas “čistá kvinta”. Pomenovanie každého intervalu obsahuje teda dve časti – latinskú číslovku a prídavné meno.

Vytváranie mien si vysvetlíme na stupnici C dur, ktorú snáď pozná každý, kto mal na základnej škole hudobnú výchovu. A kto nepozná, hneď spozná.

Jednotlivé stupne stupnice C dur sme si označili rímskymi číslovkami.

V rámci stupnice C dur môže od tónu C vzniknúť týchto osem intervalov. Pomenovávame ich latinskými číslovkami.

Teraz sa musíme pozrieť na to, ako dostaneme druhú časť názvu intervalu – prídavné meno.

Latinských čísloviek sme si zaviedli len osem a keďže v európskej hudbe máme až 12 tónov, osem čísloviek nám nebude postačovať na označenie všetkých intervalov. A tú prichádzajú na rad prídavné mená, ktoré nám presne určia, o aký interval ide.

Na to, aby ste presne vedeli určiť, o aký interval ide, potrebujete vedieť, koľko poltónov (pražcov) je medzi danými dvoma tónmi. Otázka teraz je, ako sa naučiť tieto počty poltónov

Existuje niekoľko možností, ako toto urobiť. V budúcej lekcií  vám ukážem tú, ktorá je podľa mňa pre nás gitaristov najjednoduchšia a najlogickejšia. Budeme na to potrebovať len vašu gitaru a aspoň akú-takú orientáciu na hmatníku.

Ešte predtým sa však pozrieme na to, ako to z hľadiska poltónov vyzerá v stupnici C dur a takisto si uvedieme presné názvy jednotlivých intervalov.

Všetko je to zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

Všimnite si, že v rámci stupnice C dur sú intervaly prima, kvarta, kvinta a oktáva (1,4,5,8) intervaly čisté a intervaly sekunda, tercia, sexta a septima (2,3,6,7) sú intervaly veľké.

Z hľadiska názvoslovia je dôležité si zapamätať, že intervaly čisté (1,4,5,8) nemôžu byť nikdy veľké a opačne to platí tak isto. Nikdy nemôže vzniknúť názov ako “veľká prima” alebo “čistá sexta”.

Počty poltónov medzi jednotlivými tónmi si pamätať nemusíte. Ako som už povedal, v budúcej lekcií vám ukážem spôsob, ako určiť jednoducho a rýchlo hocijaký interval.

V tejto lekcií sme si teda prešli,čo sú to intervaly, načo sú nám dobré a ako vzniká ich názvoslovie. Nabudúce sa pozrieme na to, ako to vyzerá v praxi.

Aby ste dostali z tejto lekcie maximum, skúste zodpovedať nasledujúce otázky:

1/ Čo sú to intervaly a načo je dobré im rozumieť?

2/ Z ktorých dvoch názvov sa skladá meno intervalu?

3/ Ktoré intervaly sú čisté a ktoré veľké?

4/ Aké intervaly máme v rámci stupnice C dur?

Potrebujete pomôcť s cvičením na gitare? Zadajte svoju emailovú adresu a získajte ZADARMO 30-stranový e-book, v ktorom sa naučíte, ako správne cvičiť na gitare. Takisto sa dozviete ako prvý o nových gitarových lekciách a nových gitarových kurzoch, ktoré pre vás pripravujem: