Opäť sa hlásim zo základne Bonamassa, aby som zrekapituloval postup na bojovom fronte 🙂 Nepriateľ vzdoruje, ale my sa nevzdáme, dokým ho neporazíme. A teraz vážne.
Tento týždeň sa mi podarilo dokončiť sťahovanie celej skladby. Mám ju rozpísanú na štyroch stranách a v jednom súbore v počítači. Myslím, že moja verzia je tak na 95% totožná s verziou, z ktorej som vychádzal. Mám pocit, že až na pár neprehľadných miest sa mi podarilo celkom presne určiť čo a ako sa kde hrá.
Čo sa týka rýchlosti, tak posun je o nejakých 7 bpm. Momentálne sa nachádzam na úrovni okolo 65-70 bpm. Do cieľovej rýchlosti chýba ešte 25 bpm, čo sa nezdá veľa, ale ak máte hrať osem úderov na jednu dobu, tak akékoľvek malé zrýchlenie je citeľné. Dobrou správou je, že na začiatku týždňa sa mi darilo hrať niektoré rýchle úseky aj v tempe 80 bpm, čo je doterajšie maximum. Prvykrát som cítil, že ak dostatočne uvoľním pravú ruku, tak by som mohol zvládnuť aj väčšie rýchlosti. Zatiaľ to bola len taká prvá lastovička, ale verím, že ich bude postupne stále viac.
Najväčší problém pri hraní rýchlych pasáži je, že tam neexistuje priestor na chybu. Akýkoľvek zlý úder do struny väčšinou končí tým, že ma to vyhodí z rytmu a je ťažké sa vrátiť späť. Preto je veľmi dôležité cvičiť tieto pasáže naozaj pomaly, aby sme sa v rýchlosti mohli spoľahnúť na svalovú pamäť, keďže vedome sa ten pohyb ovládať nedá.
Nasledujúci týždeň si dám pravdepodobne oddych od cvičenia rýchlosti resp. budem ju cvičiť menej a pokúsim sa naučiť ďalšie časti skladby a druhé sólo. Je tam toho ešte dosť veľa na zapamätanie, potrebujem sa posunúť ďalej aj na tomto fronte.
P.S. Ako už určite viete Joe Bonamassa vystúpi 28.2. v Prahe a pri tejto príležitosti mám k dispozícií dva lístky na jeho koncert, ktoré bude možno vyhrať v súťaži. Už čoskoro sa dozviete detaily!!!
httpv://www.youtube.com/watch?v=7fyIIzLzuUo