Dnes by som vám rád predstavil môj prístup k cvičeniu na gitaru. V poslednej dobe som dostal niekoľko otázok na túto tému od mojich študentov, a tak som sa rozhodol, že napíšem o tom článok.

Môj prístup k cvičeniu na gitare je pravdepodobne trochu odlišný od toho, čo môžete bežne vidieť na youtube alebo v gitarových knihách. Uvedomil som si, že ak sa chcem s gitarou naozaj niekam dostať, tak si musím nájsť svoj vlastný štýl učenia sa. Veľakrát sa mi stalo, že prístup iných ľudí bol pre mňa nepoužiteľný. Neznamená to, že by ich prístup bol zlý a môj dobrý, ale rozdiel je v tom, že mám jednak iné hudobné ciele a sny ako oni a vyhovuje mi iný spôsob učenia. Preto nemôžem používať ich metódy.

Tu je príklad:
Niektorí gitaristi tvrdia, že je nutné učiť sa stupnice po celom hmatníku vo všetkých dvanástich tóninách. Ja si však myslím, že to pre mňa a ani väčšinu gitaristov, ktorých poznám, vôbec nie je nutné. Nejde o to, že by to bolo zlé cvičenie, ale myslím si, že existujú veci, ktoré sú po gitarovej stránke pre mňa oveľa prínosnejšie. Ide o to, aby sme robili správne veci v správny čas. Ako hovorí Tony Robbins: Ak robíte správne veci v nesprávny čas, tak tým len márnite čas.

Napriek tomu, že na youtube a v knihách nájdete kvalitné informácie, to ešte nestačí. Musíte vedieť, či je táto informácia pre vás teraz vhodná. Nepotrebujeme všeobecné rady, ako niečo zahrať, potrebujeme veľmi špecifické informácie o tom, čo máme urobiť práve teraz. Poznanie ako zahrať G frygickú stupnicu má pre vás význam len vtedy, ak ho plánujete nejako použiť.

V súčasnosti sme zavalení množstvom informácií , a preto musíme dávať pozor na to, čomu venujeme svoju pozornosť. Musíme si jasne stanoviť naše hudobné priority. Strávil som roky preskakovaním z jednej stupnice na druhú, z rocku na jazz, z jednej techniky na druhú. Nič z toho som však neurobil poriadne.

Pokúšal som sa naučiť všetky stupnice, rozklady a obraty akordov po celom hmatníku a všetký možné techniky. Jediným výsledkom tohto snaženia bolo, že som sa cítil frustrovaný a zavalený informáciami bez reálnej aplikácie. Nerád som cvičil na gitare a moja hra nestála za nič. Nebol som schopný použiť väčšinu teoretických poznatkov v praxi. Potreboval som nájsť svoju vlastnú cestu.

To, čo funguje pre ostatných, nemusí fungovať pre teba.

Tommy Emmanuel, jeden z mojich najväčších gitarových vzorov, v našom nedávnom interview povedal, že skladby, ktoré hráme, sú tou najdôležitejšou vecou. A ja s ním úplne súhlasím. Na gitaru sme začali hrať preto, aby sme si zahrali skladby, ktoré máme radi. Všetci gitaroví velikáni sú známi kvôli ich hudbe a nie kvôli ich technike alebo teoretickým znalostiam. Technika a teória sú dôležité, ale sú len prostriedkom k dosiahnutiu istého cieľa. A tým cieľom je tvoriť hudbu.

Po pár rokoch trápenia sa s gitarou som prišiel na to, že jedinou vecou, na ktorej mi naozaj záleží, je hrať dobrú hudbu. Toto je hlavný dôvod, prečo každý deň držím v rukách gitaru. Už necvičím stupnice, rozklady a ani techniky. Cvičím hudbu. Hrám skladby. Učím sa, ako sa vyjadriť prostriedkami hudby. Rád analyzujem skladby z teoretického, ale aj emocionálneho hľadiska. Učím sa od basgitaristov, bubeníkov, spevákov a všetkých dobrých hudobníkov. Skladám. Používam svoje uši, aby ma navigovali v harmónii. Pracujem na svojom groove-e. Hrám to, čo mám rád.

Nechcem vedieť zahrať všetky akordy a všetky stupnice vo všetkých polohách a tóninách. Chcem len hrať hudbu, ktorú mám naozaj rád. To je všetko, na čom mi momentálne záleží.

Dajte mi vedieť, ako vy pristupujete k cvičeniu na gitare.

Foto: Rudolf Baranovič