Ľudia mi hovoria, že moje články sú veľmi motivačné a že im často pomáhajú v situáciach, keď sa im nechce hrať na gitare. Pomáhajú im prelomiť ich lenivosť a chuť nič nerobiť. Ja sa tomu úprimne teším, ale napriek tomu svoje články nepovažujem za motivačné. Motivácia nie je to, na čo sa sústredím. Celé je to trochu inak.

Čo je to motivácia?

Podľa Wikipédie je to: psychologický proces, ktorý aktivuje ľudské správanie a dáva mu účel a smer.

Zjednodušene môžeme povedať, že je to niečo, čo spôsobí, že začneme konať podľa toho, ako sme si naplánovali. Keď sme namotivovaní, ideme vykonať to, čo sme si predsavzali. Či už je to hranie na gitare alebo cvičenie v posilňovni. Pozrieme si video obľúbeného gitaristu a hneď máme väčšiu chuť cvičiť, aby sme raz boli rovnako dobrí (pričom tajne dúfame, že lepší 🙂 )

Motivácia môže pochádzať z dvoch zdrojov:
1/ vonkajšia – je to už spomínaný príklad videa, keď motivácia prichádza zvonku. Môže to byť takisto návšteva koncertu alebo pohľad na novoročné predsavzatie (toto však u väčšiny ľudí nefunguje).

2/ vnútorná – Na to, aby sme sa sami namotivovali stačí, aby sme si predstavili, kam to chceme dotiahnuť alebo si jednoducho prehovoríme do duše.

Samozrejme, že motivácia môže vzniknúť aj pôsobením oboch tipov a vtedy sa cítime extra motivovaní 🙂

Čo je to disciplína?

Jednoducho povedané, je to návyk vykonávať veci, ktoré sme si naplánovali bez ohľadu na to, či sa na to cítime alebo nie. Disciplína je o zvykoch a rituáloch. Osvojenie návyku stojí čas a energiu, ale keď si ho osvojíme, vyžaduje si takmer minimálnu údržbu. Stačí ho už iba opakovať.

Motivácia vs. disciplína

Disciplína má oproti motivácií jednu veľkú výhodu. Nezakladá sa na tom, ako sa cítime a či je vonku pekne alebo nie. Ak sme disciplinovaní, cvičíme na gitare bez ohľadu na to, či sa nám chce alebo nie. Nejako moc nad tým neuvažujeme, len to urobíme.

Väčšina ľudí nemá rado disciplínu, lebo osvojovanie návykov je na začiatku vždy najťažšie. Je bolestivé vstávať ráno o piatej, ale po týždni alebo mesiaci si na to zvyknete a bude to pre vás normálne. A takisto vytvoriť si návyk cvičiť na gitare je na začiatku náročný, ale s každým ďalším opakovaním to ide ľahšie a ľahšie.

Ďalším dôvodom, prečo ľudia nemajú radi disciplínu je, že sa cítia neslobodní. Nemôžu sa rozhodovať tak, ako by sa momentálne chceli, lebo si naplánovali predtým niečo iné. A tak si radšej nenaplánujú nič, aby neboli zodpovední za to, že tárajú do vetra. A ich túžba po slobode sa zrazu rozplynie, keď musia ráno vstávať do nenávidenej roboty.

Ľudia majú pomýlenú predstavu, že umenie je o čakaní na múzu o inšpirácií, ktorá vás zázrakom zasiahne a vy sa stanete ďalším géniom. Budete sa cítiť motivovaní a všetko vám pôjde od ruky, jednoducho paráda. No a presne takto to nefunguje. Stačí si prečítať životopisy ľudí, ktorých považujeme za géniov a hneď je jasné, ako to v skutočnosti je.

Napriek tomu, že sa to mnohým nepáči, aj umenie je o drine, sebaodriekaní, trpezlivosti, podobne ako je to v každom športe. Bez toho vás žiadna múza nikdy neosloví. Kto si myslí, že to je inak, klame sám seba.

Na to, aby ste sa stali úspešnými, vám motivácia nikdy nebude stačiť, potrebujeme disciplínu. Motivácia nám môže občas pomôcť, disciplína je náš každodenný chlebíček. Motivácia je chvíľková, disciplína je na celý život.

Takže ako to je s tými článkami?

Ja sa v článkoch nesnažím ľudí motivovať a keď tak, motivovať ich k disciplíne. Disciplína je to, čo vo vás ostane aj dávno potom, ako odišli posledné štipky motivácie. Budovaním návykov posilňujeme naše mentálne svaly podobne ako dvíhanie činiek posilňuje naše ozajstné svaly. Ak chcete byť v živote úspešní, spoliehajte sa na disciplínu, nie na motiváciu.

P.S. Ak v tomto článku hovorím “ľudia” myslím tým (aj) seba.

Foto:  Lodderup